SKČo je to angiografia?
Čo je angiografia?
História zobrazovacej metódy angiografie siaha až do roku 400 pred Kristom. V posledných rokoch spolu s vývojom v oblasti vedy a techniky došlo k významnému vývoju v medicínskych zobrazovacích metódach. Angiografia, jedna zo zobrazovacích metód, sa používa na podrobné vyšetrenie anatomickej štruktúry a znakov cievneho systému vrátane srdcových komôr. Kým angiografia sa najskôr používala len na diagnostiku chorôb, dnes je angiografia dôležitou súčasťou intervenčnej liečby. Pokiaľ ide o angiografiu, prvé, čo príde na myseľ, je vyšetrenie ciev, ktoré vyživujú srdce. Angiografia však doslova znamená zobrazenie ciev. Inými slovami, angiografia je zobrazovacia metóda, ktorá umožňuje detailné vyšetrenie ciev spojených s orgánmi ako mozog, srdce a pečeň. Z tohto dôvodu sa pri pomenovaní angiografie v lekárskej literatúre používa názov vyšetrovaného orgánu. Napríklad; Angiografický postup, pri ktorom sa vyšetruje ischemická choroba srdca, ktorá vyživuje srdce, sa nazýva koronárna angiografia, angiografia, pri ktorej sa vyšetrujú cievy mozgu, sa nazýva cerebrálna angiografia alebo angiografia, pri ktorej sa vyšetrujú cievy obličiek, sa nazýva renálna angiografia.
Prečo sa robí angiografia?
Angiografia je zobrazovacia metóda, ktorá pomáha odhaliť choroby v počiatočnom štádiu a zachraňuje životy. Prečo sa teda robí angiografia? Angiografia je postup, ktorý sa vykonáva s cieľom zistiť, či je v cievach nejaké upchatie. Pri angiografii možno ľahko zistiť aneuryzmy, expanziu alebo zúženie a balóniky v cievach. Okrem toho v niektorých prípadoch rakoviny môže dôjsť k uzáveru alebo posunutiu ciev v dôsledku tlaku nádorov na cievy. Pri ochoreniach, ako je srdcový infarkt a mozgová príhoda, je detekcia cievy spôsobujúcej krízu veľmi dôležitá pre včasnú intervenciu. V takýchto prípadoch angiografia odhalí zablokovanú žilu a začne liečbu. Angiografia nie je len postup používaný pri diagnostike chorôb. V niektorých prípadoch sa pomocou angiografie aplikujú aj intervenčné liečebné metódy, ako je vkladanie stentov do zablokovaných ciev.
Ako sa robí angiografia?
Nie je jednoduché zobraziť cievy pri každej rádiologickej zobrazovacej metóde. Pri angiografickej metóde podávanie kontrastnej látky do žíl umožňuje vizualizáciu žíl. Pred angiografickým zákrokom dá odborný lekár, ktorý bude zákrok vykonávať, pacientovi niekoľko odporúčaní. Deň pred zákrokom sa pacient okúpe. Pri angiografickom zákroku sa zvyčajne vchádza z oblasti zápästia a slabín Aby bol zákrok vykonaný sterilnejším spôsobom, musí si pacient pred zákrokom vyčistiť ochlpenie v oblasti slabín. Ak si pacient nedokáže tieto prípravky vyrobiť sám, môže požiadať o pomoc príbuzného alebo personál zdravotníckeho zariadenia. Počas procedúry musí byť pacient hladný. Z tohto dôvodu, ak je to možné, sa pacientovi neodporúča jesť ani piť nič po 24:00 v noci. Pacient by mal pred operáciou informovať lekára, ak užíva nejaké lieky, najmä tie, ktoré majú účinky na riedenie krvi.
Ako sa teda robí angiografia? Anestézia sa vo všeobecnosti nepoužíva počas angiografického postupu; oblasť ruky alebo slabín, do ktorej sa vstúpi do tela, sa anestetizuje a dezinfikuje. Potom sa do tepny zavedie kanyla z ktorejkoľvek oblasti, do ktorej sa má vstúpiť, a otvorí sa vstupná cesta. Do otvoreného vstupu sa umiestni katéter v tvare trubice. Postup katétra v tele monitoruje tím vykonávajúci zákrok na monitore. Potom sa do tela cez katéter pošle kontrastný materiál, ktorý umožňuje vizualizáciu žíl. Množstvo použitého kontrastného materiálu sa líši v závislosti od veku pacienta, hmotnosti, pohlavia a ťažkostí súvisiacich s ochorením. Kontrastná látka odoslaná počas koronárnej angiografie sa dostane do srdca, zatiaľ čo srdce funguje. Snímky žíl sa urobia pomocou röntgenových lúčov a prenesú sa do počítača. Prenesené snímky hlási odborný lekár.
Ako dlho trvá angiografia?
Angiografia je účinná metóda používaná pri diagnostike mnohých chorôb. Niektorí pacienti si myslia, že angiografia je dlhý a náročný postup. Ako dlho teda angiografia trvá? Angiografický postup trvá približne 20-60 minút. Toto obdobie sa môže líšiť v závislosti od veku pacienta, hmotnosti a ciev, ktoré sa majú vyšetrovať. Angiografia nie je bolestivý postup. Z tohto dôvodu pacienti počas tohto obdobia zvyčajne nepociťujú žiadnu bolesť. Po angiografii sa však pacientom neodporúča vstávať z postele alebo presúvať oblasť, kde sa zákrok vykonáva, počas 6-8 hodín kvôli riziku krvácania.
Čo treba zvážiť po angiografii?
Pred zákrokom lekár, ktorý bude zákrok vykonávať, požiada pacienta, aby si so sebou priniesol vodu. Najdôležitejším dôvodom je minimalizovať riziko poškodenia obličiek kontrastnou látkou použitou pri zákroku. Ak pacient nemá zdravotný problém, ktorý mu bráni piť veľké množstvo vody, odporúča sa do 2 hodín po zákroku vypiť približne 2 litre tekutín. Keď pacient po zákroku príde na izbu, lekár vykonávajúci operáciu odstráni katéter. Po odstránení katétra sa však do oblasti, kde sa vykonáva zákrok, umiestni vrece s pieskom, najmä pri angiografii vykonávanej v slabinách. Uložené vrece s pieskom by sa malo uchovávať približne 6 hodín a nemalo by sa vyberať. Zároveň, keďže pohyb nohy môže spôsobiť krvácanie, pacient by v tomto období nemal vstávať na potrebu toalety a mal by dostať pomoc od svojho okolia. Náhle pohyby, ako je kašeľ, môžu spôsobiť krvácanie, takže v prípade náhleho reflexu treba na ošetrovanú oblasť použiť manuálny tlak. Po angiografickom zákroku sa v ošetrovanej oblasti môžu zriedkavo vyskytnúť stavy ako opuch a edém. Po opustení nemocnice môže pacient pokračovať v každodennom živote. Po angiografii sa v ošetrovanej oblasti môže zriedkavo objaviť bolesť, opuch a edém. V takom prípade by ste sa mali poradiť s lekárom bez straty času.
Angiografické riziká a možné komplikácie
Pri vykonávaní odborným a skúseným tímom v oblasti angiografie je pravdepodobnosť komplikácií súvisiacich s angiografiou takmer nulová. Ako pri každom výkone, aj po angiografii sa však môžu vyskytnúť určité riziká a komplikácie. Možné riziká angiografie možno vymenovať takto:
- Najmä po zákrokoch vykonávaných cez slabiny môže pohyb pacienta alebo nedostatočný tlak na oblasť zákroku spôsobiť riziko krvácania. V tomto prípade sa na nohe pacienta môžu vyskytnúť rozsiahle modriny.
- Ak je pacient alergický na použitú kontrastnú látku, môžu sa vyskytnúť mierne alergické reakcie, ako je svrbenie a začervenanie.
- V ošetrovanej oblasti môže byť cítiť pálenie a teplo.
- V dôsledku dlhodobého hladovania sa môže objaviť nevoľnosť a závrat.
- Funkcia obličiek pacienta sa môže zhoršiť. Táto situácia je zvyčajne dočasná. Zriedkavo však môže dôjsť k vážnemu poškodeniu obličiek. V tomto prípade pacient vyžaduje naliehavú intervenciu.
- Vo vstupnej oblasti, kde je umiestnená kanyla, sa môže vyskytnúť bolesť, opuch a začervenanie. Keďže táto situácia je zvyčajne príznakom infekcie, je potrebné bezodkladne vyhľadať najbližšiu zdravotnú inštitúciu.
- Angiografický postup, ktorý nevykonáva tím špecialistov, môže poškodiť žilu, ku ktorej sa pristupuje.
- Počas procedúry existuje riziko srdcového infarktu a mozgovej príhody. Nie je však dostatok dôkazov na to, aby sa dalo povedať, že tento stav priamo súvisí s angiografiou. Upchatá tepna pacienta môže počas procedúry spôsobiť riziko srdcového infarktu a mozgovej príhody.
Angiografia je dôležitá život zachraňujúca zobrazovacia metóda, ak ju vykonávajú odborníci. Vďaka angiografii je možné včas odhaliť a liečiť mnohé dôležité ochorenia, ako je srdcový infarkt, mŕtvica, zlyhanie obličiek a ochorenia pečene. Ak chcete získať podrobné informácie o angiografii, nezabudnite sa obrátiť na najbližšiu zdravotnú inštitúciu. Prajeme vám zdravé dni.